História novej budovy osemročnej strednej školy
Po celé desaťročia občania obce pociťovali potrebu novej školskej budovy, v ktorej by sa deti mohli vzdelávať.
Ukrajinské školy boli v tom období spravované RUŠ-om (Referátom pre ukrajinské školy pri Povereníctve školstva v Košiciach a od 1. 11. 1945 v Bratislave). Výstavba školy začala na podnet riaditeľstva školy, (ktoré predložilo RUŠ-u projekt na výstavbu novej školy č. 104/1947 a 110/1947 zo dňa 28. 3. 1947 a 30. 6. 1947) kvôli nárastu počtu žiakov a odporúčaniu okresného lekára vzhľadom na nevyhovujúce hygienické podmienky.[1]
Výstavba novej budovy školy sa začala 6. 10. 1949 s rozpočtom 14 350 000 Kčs na MNV[2] navrhovanom školskom pozemku a susednom pozemku Jána Kormaníka a Márie Kurcinovej (kronika uvádza meno Mária Kurcinová, pričom údajnou vlastníčkou bola jej matka Agnesa Kurcinová), ktorým mali byť postavené náhradné obytné i hospodárske budovy.
O zaradenie a schválenie investičnej výstavby miestnej školy do plánu výstavby vojnou zničených škôl sa veľkou mierou zaslúžil Michal Lichvár, rodák z Kamienky, ktorý v tom období pracoval v Referáte pre ukrajinské školy ako vedúci odboru.[3]
Projektovú dokumentáciu budovy školy a kultúrneho domu vyhotovil Ing. Ivan Petrov.
3. augusta 1951 sa uskutočnila kvalitatívna kolaudácia a odovzdanie budovy do predbežného užívania za účasti[4] kolaudátora stavebných a remeselných prác J. Fialu, zástupcu TR KNV v Prešove F. Fejéra, občasného stavebného dozoru V. Bartoša, investora – Školského referátu KNV v Prešove, riaditeľstva Strednej školy v Kamienke, Školského referátu ONV v Starej Ľubovni, Technického referátu ONV v Starej Ľubovni a zástupcov MNV v Kamienke.[5]
Nová škola pozostávala zo 6 tried, 2 kabinetov, kuchyne s jedálňou, telocvične a miestností pre riaditeľa školy a učiteľov. Podľa záznamu[6] vtedajšieho riaditeľa Š. Bittnera ani táto budova nemala dostatočný počet tried pre osemtriednu školu a vyučovalo sa aj v priestoroch starej školy.[7]
Zápis v kronike hovorí, že nová škola začala prevádzku od 1. 9. 1951 a vyučovali sa v nej žiaci 4. a 5. ročníka Štátnej ľudovej školy. Podľa spomienok bývalých učiteľov, sa prevádzka v novej škole začínala postupne, kým sa triedy dokončili a zariadili. Dovtedy sa vyučovalo na rôznych miestach: v Šelepovom dome, v starej budove, v bývalej vyšnej krčme pri voziarni, aj v priestoroch novostavby kultúrneho domu. A. Vančíková, bývalá učiteľka a riaditeľka, spomína, že prvými prvákmi, ktorí nastúpili do novej školy, boli žiaci narodení v roku 1946.
Za zmienku stojí informácia, že vyučovacím jazykom na Štátnej ruskej meštianskej škole bol ruský jazyk. Od školského roku 1953/1954 bol na všetkých ruských školách zavedený ukrajinský jazyk spočiatku ako adaptačný a od roku 1954 už ako vyučovací jazyk.
V roku 1952, po zjednotení Štátnej ruskej meštianskej školy a Štátnej
ľudovej školy, vznikol jeden školský subjekt – Osemročná stredná škola so
spoločným riaditeľom – Štefanom Bittnerom a zástupkyňou Anastáziou
Čumovou. Žiaci štúdium končili záverečnou skúškou pred komisiou, o ktorej bol spísaný protokol. V roku 1951/52 boli absolventmi školy iba 15-roční žiaci, v roku 1952/1953 15 a 14-roční a od r. 1953/1954 iba 14-roční až do zriadenia Základnej deväťročnej školy v roku 1961.
V roku 1959 začala natrvalo fungovať školská kuchyňa, prvou kuchárkou bola Justína Glosíková.
V školskom roku 1961/1962 nastali ďalšie zmeny. Slovenčina sa stala hlavným vyučovacím jazykom, po ukrajinsky sa vyučoval naďalej dejepis, geografia, maľovanie, ukrajinčina a žiaci sa učili aj ruský jazyk.
Vo februári 1968 bola v ZDŠ zriadená družina mládeže s vychovávateľkou Annou Mamrillovou.
Nová budova školy kapacitne nevyhovovala potrebám, okrem novej budovy sa naďalej využívala aj stará škola, a preto riaditeľstvo školy dlhodobo podnikalo kroky na realizáciu prístavby. V roku 1969 sa uskutočnilo jednanie na odbore školstva a 4. 10. 1969 bolo rozhodnuté, že realizáciu prístavby prevezme do svojho plánu JRD.[8] V roku 1972 bola prístavba postupne dokončená a 1. septembra daná do prevádzky. Škole pribudlo 6 tried, 2 kabinety, sociálne zariadenia a dielne v suteréne.
Od roku 1970 bol zavedený rusínsko-ukrajinský jazyk, ktorý sa vyučoval po 2 hodiny týždenne od 2. triedy. Náboženstvo bolo zrušené v roku 1974.
E. Millý v roku 1973 vystriedal v riaditeľskej funkcii nemocného Š. Bittnera.
V roku 1974 pri príležitosti 25. výročia založenia SZM bola na škole zriadená Izba revolučných tradícií – klubovňa.
J. Vančík sa stal riaditeľom školy v roku 1976.
V roku 1977 pribudlo do školy 42 žiakov zo Stráňan. Základná škola Stráňany bola integrovaná aj materiálne, riaditeľ školy J. Vančík prevzal inventár a materiály školy.
Družobné vzťahy tunajšej školy so ZDŠ Pionýrská v Rožnove pod Radhoštěm začali rozvíjať od roku 1978. V roku 1980 našu školu navštívil tamojší riaditeľ J. Gajdoš a 24 žiakov. Škola 8 rokov poskytovala svoje priestory na rekreáciu detí zamestnancov VSŽ Košice a dva roky Strojmontu Košice. V roku 1985 prišlo do Kamienky 35 zamestnancov družobnej školy z Rožnova. Školská družina, zriadená pre žiakov 1. stupňa, bola rozšírená o školský klub detí, v ktorom vyučovali učitelia 2. stupňa. ŠKD začal pracovať v roku 1986. Anglický jazyk ako nepovinný predmet bol zavedený od r. 1994.
Výstavba prístrešku na uhlie, rekonštrukcia starého elektrického vedenia, oplotenie školského dvora a oprava kotolne boli realizované v roku 1986/87. O rok pribudol škole aj vyhrievaný skleník a vymenené PVC podlahy. Neskôr bola urobená generálna oprava telocvične, školského bytu v suteréne, výmena vchodových dverí a asfaltové ihrisko. V školskom roku 1998/1999 bola plynofikovaná kotolňa a neskôr zriadené fitnescentrum[9] a počítačová učebňa.
Významným medzníkom v histórii školy bol rok 2002[10], kedy škola získala právnu subjektivitu. 1. 7. 2002 bola konštituovaná Základná škola s materskou školou a zmena nastala aj na riadiacom poste. Novou riaditeľkou sa po 11-ročnom pôsobení Mgr. A. Vančíkovej stala PaedDr. O. Gregová, ktorá pokračuje v modernizácii a rekonštrukcii školy – prestavbou kuchyne, obnovou hygienických zariadení, výmenou okien za plastové, obnovou fasády školy atď.
[1] Údaje zo školskej kroniky vedenej v rokoch 1946 – 1951.
[2] Predsedom MNV bol v období 1948 – 1949 Jozef Kseňak.
[3] Lichvár, Michal (9. 11. 1914 Kamienka – 12. 6. 1965 Bratislava). Učiteľ, školský pracovník. Štúdium na Učiteľskom ústave v Prešove absolvoval v r. 1933. Učiteľ v Kamienke a Jakubanoch. Ako Ilegálny pracovník KSS bol za slovenského štátu väznený v Ilave a suspendovaný. Po oslobodení r. 1945 pracovník Povereníctva školstva a osvety, Úradu Predsedníctva Zboru povereníkov, Slovenského pedagogického nakladateľstva a v r. 1962 – 65 riaditeľ školy cudzích jazykov a ZDŠ v Bratislave. Autor učebníc: Naša reč (Prešov, 1946) a Chrestomatija z ukrajinskoji movi dľa 6 – 9 klasiv (Prešov 1953). Pedagogická encyklopédia Slovenska, 1/A – O, VEDA, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1984, s. 500 – 501
[4] Materiály obsiahnuté v Štátnom okresnom archíve v Starej Ľubovni neobsahujú projektovú dokumentáciu ani meno projektanta, ktorý školskú budovu navrhol.
[5] Údaje z Oznámenia zaslaného Krajským národným výborom v Prešove zo dňa 23. 7. 1951 pracovníkom MNV.
[6] Údaj z úvodnej (vlepenej) strany školskej kroniky 1953 – 1976 zo dňa 22. 11. 1956.
[7] V zápisnici zo zasadnutia komisie pre školstvo a kultúru je zápis z roku 1950 o tom, že
novostavba má vysoko parapety, nemá ústredné kúrenie a telocvičňa nemôže byť v zime vykurovaná.
[8] V kronike sa ďalej uvádza, že začiatok prístavby sa veľmi ťažko presadzoval, nakoľko bolo v okrese veľmi málo stavebných kapacít a JRD nemali predpoklady na investičnú výstavbu, neboli vybavené odborníkmi, technikmi a administratívnym povolením.
[9] Zriadenie fitnescentra finančne a technicky zabezpečil obecný úrad so starostom Ing. M. Mytníkom.
10 Právnu subjektivitu škola získala 1. 4. 2002