[1] Millý, Elemír ( 9. 11. 1914 Kyjov – 23. 6 1982 Kamienka).  Pochádzal z kňazskej rodiny, mal  4 súrodencov.  Dvaja bratia pôsobili ako učitelia, Dezider – bol akademickým maliarom, národným umelcom, profesorom na VŠVU v Bratislave. E. Millý  absolvoval štúdium na Učiteľskom ústave v Prešove  v r. 1939,  do r. 1942 pôsobil na Obecnej škole v Hrabskom, do r. 1946 ako riaditeľ Národnej školy v Kamienke, potom ako učiteľ na Strednej osemročnej škole v Kamienke a v Orlove,  v r. 1948 – 1949 pracoval  ako referent na Povereníctve školstva v Bratislave, neskôr bol zamestnancom KNV a ONV – pôsobil ako okresný školský inšpektor. V r. 1955 – 1957 bol zástupcom riaditeľa OSŠ v Kamienke. V r. 1960 – 1976  pracoval ako zástupca a od r. 1973 ako riaditeľ ZDŠ v Kamienke. Za svoju dlhoročnú prácu bol  v roku 1973 ocenený titulom  Vzorný učiteľ, získal aj rad pamätných medailí pri príležitosti rôznych výročí a ONV mu udelil aj Pamätnú medailu za zásluhy o rozvoj okresu Stará Ľubovňa. Do dôchodku odišiel 31. 8. 1976.

[2] PhDr. Lichvár, Peter (21. 9. 1920 v Kamienke). Základné vzdelanie absolvoval v Ľudovej škole v Kamienke, v rokoch 1936 – 40 navštevoval učiteľskú akadémiu v Prešove a v rokoch 1948 – 52 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1940 – 1945 pôsobil ako učiteľ v Ľudovej škole v rodisku, potom v rokoch 1945 – 47 aj v Meštianskej škole v Starej Ľubovni. V šk. roku 1947/48 pôsobil na Štátnej ruskej meštianskej škole v Kamienke a odtiaľ odišiel do Bratislavy, kde v rokoch 1948  – 51 pracoval na Povereníctve školstva a kultúry. V rokoch 1951 – 1961 vyučoval na Strednej elektrotechnickej škole v Bratislave a v rokoch 1961 – 1984 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Vydal Slovensko-ruský a rusko-slovenský ekonomický slovník, skriptá pre VŠE  (ekonomická ruština) a Príručku pre elektrotechnikov. Ako dôchodca žije v Bratislave.

[3] Ján Mačík po absolvovaní učiteľskej akadémie pôsobil  na tunajšej  škole od roku 1950 ako učiteľ, v r. 1951  bol menovaný riaditeľom národnej školy. Potom pôsobil ako okresný inšpektor. V päťdesiatych rokoch bol zástupcom riaditeľa Osemročnej strednej školy v Kamienke, do r. 1971 učiteľom ročníkov 1.  – 4.   Vo svojej pedagogickej práci sa zameriaval na vytváranie vzťahu žiakov k prírode a jej ochrane (výsadba stromov na školskom dvore a topoľovej aleje pri minerálnom prameni),  k zásadám ovocinárstva a iným praktickým zručnostiam.  

[4]Štefan Bittner  (30. 4. 1913 – 18. 12. 1994), rodák z Kamienky, pochádzal z roľníckej rodiny. Po ukončení  miestnej školy na príhovor Konštantína Mačíka, vrchného krajského sudcu pôsobiaceho v Košiciach, odišiel študovať na ruské gymnázium do Prešova. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov  bol nútený štúdium prerušiť  a zarábať si na živobytie aj na ďalšie štúdium. Ako drotár prešiel tekmer celú bývalú Juhosláviu a Rumunsko. Po štyroch rokoch sa vrátil na gymnázium, ktoré úspešne ukončil a vyštudoval aj učiteľskú akadémiu. Po návrate do rodnej obce pôsobil ako predseda MNV, rok ako riaditeľ UND a potom viac ako 30 rokov na miestnej škole. Angažoval sa v oblasti  folklóru, bol zakladateľom súboru Barvinok, ktorý v 50-tych rokoch  pôsobil najprv pri miestnej škole a neskôr sa  rozvinul na folklórne teleso, ktoré reprezentovalo obec, školu i Slovensko v zahraničí napr.:  ZSSR, v Juhoslávii, na Zakarpatskej Ukrajine, v Poľsku, v Prahe... Ako učiteľ vštepoval Š. Bitner svojim žiakom lásku k rodnej piesni, k domovu, ku zvykom, obyčajom a tradíciám. Okrem učiteľskej a riaditeľskej práce  sa venoval aj zberateľstvu ľudových piesní, ktoré postupne zapisoval do notovej podoby. Vo voľnom čase písal kroniku školy a určitý čas bol   kantorom v miestnom kostole, bol tiež pri zrode Folklórnych slávností v Kamienke a celých 30 rokov sa so súborom zúčastňoval slávností vo Svidníku. Po zriadení miestneho kina bol jeho správcom. Za svoju prácu v školstve i za angažovanosť v oblasti kultúry bol ocenený mnohými čestnými uznaniami.  V roku 1962 mu bol pri príležitosti Dňa učiteľov udelený čestný titul Vzorný učiteľ. Zdravotný stav Š. Bittnera prinútil odísť na dôchodok predčasne. Posledná rozlúčka s nezabudnuteľným pedagógom, riaditeľom, huslistom, folkloristom a zanieteným človekom sa  uskutočnila 20. 12. 1994.

[5] Mgr. Juraj Vančík sa narodil v r. 1940 v obci Kríže, okr. Bardejov, v maloroľníckej rodine. Po absolvovaní Gymnázia v Bardejove študoval na Vysokej pedagogickej škole v Prešove.

Pedagogickú činnosť začal vykonávať v r. 1959 v Osturni a po vojenskej základnej službe nastúpil  v r. 1962 ako učiteľ na Základnú deväťročnú školu v Kamienke, kde pracoval ako učiteľ do r. 1976. Od r. 1976 do 15. 8. 1991 pôsobil na tunajšej škole ako riaditeľ. Popri pracovných povinnostiach  sa aktívne zapájal do činnosti zložiek NF: vykonával funkciu podpredsedu OV ČSZTV, bol členom predsedníctva OV ZPO, podpredsedom OV OZPŠaV, predsedom TJ Mier, poslancom MNV, sudcom z ľudu a kronikárom obce. Za dlhoročnú prácu v školstve mu bol v roku 1985 ministerstvom školstva udelený čestný titul Vzorný učiteľ, je nositeľom Čestného odznaku ČSZTV, Čestného odznaku vlády ŠSR a ÚRO, Striebornej medaily za rozvoj organizovaného futbalu v ČSSR, Bronzovej medaily za rozvoj československej telesnej výchovy, Pamätnej medaily za rozvoj okresu, pamätných medailí za organizovanie Čs. spartakiády a festivalov v Kamienke a vo Svidníku. V pedagogickej práci so žiakmi sa sústreďoval na oblasť športu a prednesu umeleckého slova. Ako učiteľ slovenského jazyka žiakov úspešne pripravoval na prijímacie pohovory.

[6] Mgr. Štefan Poľanský sa narodil a vyrastal v obci Jakubany. Tu absolvoval Osemročnú strednú školu a koncom päťdesiatych rokov Jedenásťročnú strednú školu v Starej Ľubovni. V roku 1960/1961 pracoval ako učiteľ v Národnej  škole v obci Baňa pri Stropkove, potom študoval na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove aprobáciu zemepis pre roč. 6. – 9.  a   1. – 5. Od roku 1965 pôsobil na ZDŠ v Kamienke. Na tunajšej škole sa popri pracovných povinnostiach venoval žiakom v športových aktivitách, spolu s J. Vančíkom založili tradíciu volejbalových turnajov pri príležitosti oslobodenia obce. V rokoch 1974 – 1976 absolvoval  na PF UPJŠ postgraduálne štúdium. Za svoju pedagogickú  prácu bol ocenený rôznymi diplomami, čestnými uznaniami a medailami.

7 A. Vančíková, rodená Glosiková, sa narodila  v r. 1946 v Kamienke v roľníckej rodine. Stredoškolské vzdelanie získala v r. 1963 na SVŠ v Starej Ľubovni.  V štúdiu pokračovala  na PF UPJŠ v Prešove. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pôsobila na ZDŠ v Kamienke ako učiteľka matematiky a základov pracovného vyučovania. V r. 1982 pôsobila na ZDŠ ako zástupkyňa a od r. 1991 do r. 2002 ako riaditeľka školy. V r. 1978 – 1981 diaľkovo vyštudovala choreografiu v Prešove. V r. 1967  – 2002 pracovala s detským folklórnym súborom Radosť, ktorý reprezentoval školu na okresných, krajských aj celoslovenských súťažiach (päťnásobná účasť). Súbor Radosť pod vedením A. Vančíkovej získal 2. najvyššie ocenenie MŠaK SR.  Každoročne sa zúčastňoval na folkórnych festivaloch v Kamienke a vo Svidníku, ale zúčastnil sa aj na vystúpeniach v Českej republike, v Poľsku a raz otváral Festival priateľstva v Košiciach. Tematicky sa zameriaval na miestne zvyky, hry a uchovanie tradícií. Okrem folkloristiky sa A. Vančíková  venovala aj nácviku spartakiádneho vystúpenia žian, ktoré sa zúčastnili na celoštátnom vystúpení v Prahe a nácviku spartakiádneho vystúpenia dievčat, s ktorými reprezentovali školu na ostatnej spartakiáde v roku 1985.  Za svoju prácu bola ocenená: Ďakovným listom KÚ OŠMaTK za príkladnú prácu pri príležitosti Dňa učiteľov, Ďakovným listom KÚ za rozvoj a metodickú pomoc, Zlatou, striebornou a bronzovou medailou za rozvoj kultúry, Bielou medailou za rozvoj folkóru, Medailou za rozvoj telesnej kultúry a športu a ďalšími madailami, dipomami, čestnými uznaniami a  ďakovnými listami, ktoré jej udelili miestne, okresné a krajské orgány.

[8] Oľga Gregová, rod. Mačíková, po absolvovaní ZDŠ študovala na SPgŠ v Prešove a neskôr na PF UPJŠ, aprobáciu Rj – Tv. V roku 1987 navštevovala Inštitút ruského jazyka A. S. Puškina v Moskve. Od roku 1984  – 1990 pôsobila ako učiteľka na Základnej škole na Ul. Štúrovej v Starej Ľubovni. Od roku 1990 ako učiteľka na ZŠ v Kamienke.  Za svoju prácu bola ocenená už ako študentka – získala Cenu rektora UPJŠ za vynikajúce výsledky v štúdiu a aktívnu vedecko-výskumnú a odbornú činnosť. Centrum voľného času jej udelilo Ďakovný list za spoluprácu pri organizačnom zabezpečení cezpoľného behu voV. Lipníku.