sa v súkromnom dome, lebo školskej budovy nebolo, vďaka starším ľuďom a kantorovi Ivanovi Matyžákovi.
Prvú školu si občania svojpomocne postavili v roku 1849 – 1850. Jednotriedna škola pre viac ako 200 detí kapacitne nevyhovovala. Deti učil jeden nekvalifikovaný učiteľ.
V roku 1883 bola škola rozšírená na dvojtriednu. Vyučovacím jazykom bola maďarčina a tiež materinský jazyk ruský.
V stredu a v sobotu navštevovali školu najmenší žiaci do 10. hodiny, od 10. do 14. hodiny starší a po 14. hodine – najstarší.
Prvý učiteľ Drenčak učil žiakov ešte po latinsky. Ďalšími učiteľmi boli Kaminskij, Dubaj, Kronka, Kizak...
V roku 1923 správa obce so starostom Petrom Jedinákom za pomoci miestneho obyvateľstva dobudovala tretiu školskú miestnosť.
Slúžila pre potreby vtedajšej päťtriednej Národnej školy s vyučovacím jazykom rusínskym.
Riaditeľom školy bol Ján Šafranko. Učiteľmi: Andrej Noviščák, Mikuláš Ladižinský, neskôr – Bartolomej Ďurica, Ján Masica, Ján Pivovarník, Michal Lichvár, Michal Dudinský, Michal Duranka a ešte neskôr Juraj Ďudjak, Emília Šafranková, Štefan Romaňák a Štefan Bittner.
Druhým riaditeľom Národnej školy v Kamienke bol miestny duchovný Viktor Nevickij. V tom období tu vyučovali: Mária Nevická, Štefan Lichvár , Eva Gojdičová a iní. Táto škola bola v obci až do roku 1951.
Po oslobodení v roku 1945 bolo v Kamienke 243 školopovinných detí. Vyučovalo sa striedavo v dvoch triedach a v dvoch súkromných objektoch, ktoré boli v dezolátnom stave.
V štyridsiatych rokoch sa mohli žiaci vzdelávať v dvoch školských subjektoch: v Gréckokatolíckej ruskej národnej (ľudovej) škole , kde sa vzdelávali žiaci 1. – 8. ročníka a od roku 1946 aj v Štátnej ruskej obvodnej meštianskej škole.
V roku 1946 sa Štátna ľudová škola zameriavala na výchovu a vzdelávanie žiakov od 1. do 5. ročníka a starší žiaci navštevovali meštiansku školu.
V roku 1950 ešte nemali žiaci na škole zabezpečené školské stravovanie, a preto si nosili vlastnú desiatu alebo olovrant.
V šk. r. 1946/1947 navštevovalo národnú školu 216 žiakov.
V kronike vedenej v rokoch 1946 – 1953 sa uvádza, že 25. mája 1947 školu navštívil aj biskup Pavol Gojdič.
Riaditeľom Štátnej ľudovej školy bol v tom období Š. Bittner.
V 40-tych rokoch do r. 1952 tu vyučovali aj Š. Romaňak, E. Millý, Dudjak, Š. Troščák, A. Troščáková, Z. Fecková, K. Šestáková,
od r. 1947 Mária Čabrová, vydatá Bittnerová, M. Mirilovičová, A. Fejková, H. Petrigálová, J. Minčík, M. Cupaško, I. Džubák, P. Stesňak,
E. Drobňak, H. Hvizdová, S. Kramárová.
Kronika zaznamenáva napr. aj chrípkovú epidémiu v rokoch 1947
a 1948, kedy bola škola zatvorená na 10 dní kvôli 70 % chorobnosti.
V zložitej povojnovej situácii škola zaznamenala aj finančnú výpomoc – v r. 1947 MNV daroval škole 8 900 Kčs
na zakúpenie učebných pomôcok pre deti z chudobných rodín, ktoré mali výborný prospech.
V r. 1948 poskytli finančný dar aj české závody. Štátna ruská meštianska škola , založená v roku 1946, bola umiestnená
v rovnako nevhodných podmienkach súkromných domov. Školu navštevovalo 68 žiakov a vyučovalo sa v obydlí Jozefa Grüna, ako o tom rozhodol MNV . Riaditeľom bol menovaný E. Millý. Školu navštevovali v štyridsiatych rokoch aj žiaci z Litmanovej, a tak mohla byť vytvorená paralelka 1. B.
V školskom roku 1948/1949 školu navštevovali aj žiaci zo Stráňan. Začiatky novozriadeného školského subjektu boli ťažké. V prvom roku existencie tejto školy vyučoval riaditeľ E. Millý sám až do 31. 3. 1947.
Od 1. 4. 1947 sa po príchode uč. Szigethyovej vyučovalo v dvoch triedach. Náboženstvo vyučoval o. Viktor Nevický.
Na začiatku školského roku 1947 bola Szigethyová umiestnená do Jakubian a z Meštianskej školy v Starej Ľubovni prišiel učiteľ Peter Lichvár, ktorý v školskom roku 1948/49 vykonával aj funkciu riaditeľa.